Plošinu v podchode na Patrónke hendikepovaní radšej nevyužívajú
Zaujal ma článok, ktorý ste vydali vo vydaní Bratislavských novín s názvom „Kocúrkovo s plošinou na schodoch v podchode pokračuje“. Robím 7 rokov osobnú asistenciu mladému mužovi s detskou mozgovou obrnou, ktorý je pri pohybe po meste úplne odkázaný na pomoc, píše Ján Urban.
Viackrát do týždňa cestujeme z Dúbravky a naspäť autobusom do DSS ROSA a vystupujeme na zastávke Patrónka. Stretávame sa s problémom, ako sa dostať zo zástavky do podchodu alebo naopak.
Máme vybavený kľúč a čip od plošiny a niekoľkokrát sme ňou skúšali ísť. Proces ovládania plošiny je však taký náročný, že skôr odrádza, ako pomáha pri pohybe smerom hore či dole. Plošina ide z bezpečnostných dôvodov pomaly, vysoko a zasekáva sa. To spôsobuje neistotu jej užívateľa, býva nervózny. Oplatí sa vydržať hrkotanie schodov pre vozičkára a námahu pre asistenta. Preto odvtedy chodíme schodmi. Pri ceste smerom hore sa dá využiť aj eskalátor, trochu ekvilibristickým spôsobom, no je to lepšie ako plošina a menej namáhavé ako ťahanie hore schodmi. Určite to nie je ideálne a ani bezpečné. Pravdaže, aj eskalátor býva odstavený.
Po prečítaní článku sme to chceli po čase znovu skúsiť. Bolo to prvý júnový týždeň. Išiel som poprosiť personál vo verejných záchodoch v podchode o pomoc pri ovládaní. Ten mi slušne vysvetlil, že plošina nie je v prevádzke, že si musíme poradiť sami. O pár týždňov sme ju skúšali a už fungovala, no zo skúsenosti viem, že je to skôr výnimka. Radšej preto automaticky použijeme barbarský spôsob zlezenia schodmi.
Toto miesto je zlé aj v tom, že sa nedá obísť. Jedine okľukou poza business centrum, a to tiež iba na zastávku v smere do mesta. Na zastávku v druhom smere sa dá prejsť len podchodom, najbližší priechod na úrovni vozovky je na Dubovej alebo na Mokrohájskej, čo je veľmi ďaleko.
Celkovo si zastávky na Patrónke (aj takmer všetky ostatné) vyžadujú opravu a návrat k civilizovaným miestam na čakanie na spoj. Taktiež asi nie je dobré riešiť toto miesto len podchodmi a bolo by príjemné môcť prejsť cestu aj cez regulárny priechod. Uvedomujem si, že je to frekventovaná križovatka a cesta, ale chodec (mladý, starý, s kočíkom, zdravý, hendikepovaný) by predsa mal mať možnosť prekonať cestu na úrovni chodníka. Prekonávanie výškových úrovní bezbariérovým spôsobom má v iných európskych mestách pekné riešenia, tak by tieto riešenia mala nájsť aj Bratislava.
Plošina nie je podľa môjho názoru a skúsenosti dobrým riešením „debarierizovania“ podchodov, je dobrá akurát tak na vylepšenie imidžu a tvárenie sa na bezbariérovosť. Je to plátanie starých mechov novými záplatami. Riešenie, ktoré nenachádza skutočné využitie. Keď rekonštrukcia, tak poriadna.
Ján Urban, Bratislava
Zdroj: Ján Urban, bratislavskenoviny.sk
